Obzrel sa za svojimi snami.Trápilo ho veľa vecí. Prečo sa s ním osud tak kruto zahral? Prečo museltým všetkým prejsť? Mal už jednoducho všetkého dosť. Bolo to pre neho ťažké.
V spleti výčitiek, ktoré vysielal do zodpovednej centrály,sa predsa len začali objavovať myšlienky útechy. „Asi to tak malo byť. Budem sasnažiť vyťažiť z toho to najlepšie.“
Zaujímavý postoj. A veľmi odvážny. Mal pravdu. Nemoholsa trápiť niečím, čo už zmeniť nemôže.
A potomprišla ona. Otvorila všetky zaschnuté rany a ani o tom nevedela.Nechcela ho trápiť. No on ž nemal síl ďalej odolávať. Dotkla sa ranených miest,aby sa mohli nanovo zahojiť. A teraz už navždy. Vyčarila úsmev tam, kdepredtým chýbal. Dala nádej zúfalej duši a potešila smutné srdce.
„Kde sibola doteraz?“
Vtedyzistila, ako veľa pre neho znamená. Priezračné kvapky citu jej stekali polícach. Chcel ju pohladiť a silno, silno objať. No ona sa skryla. Urobilato preňho. Aby ju mohol hľadať. Aby ju mohol spoznať. Aby o ňu mohlobojovať. Mal viac času. Dovolila mu vyrásť. Potom sa už nepýtal, kde bola. Alepovedal jej: „Mám ťa rád.“